25. června 2018 - Miroslav Galko a Agentura Dobrý den

Pro větší autentičnost uvádíme podklady v původním znění, tedy ve slovenštině. Agentura Dobrý den má k dispozici záznamy z matrik dokládající existenci níže uváděných osob (jejich narození, sňatky s dotyčnou ženou, úmrtí). Výpisy z matrik budou součástí představení "případu" vrcholícího roku 1880.

Z korespondence s V. Bzduškem:

Pri prechádzaní internetu s odkazmi na obec Verbó - Vrbové som náhodne narazil na stránku: „The Unknown History of MISANDRY“ (Neznáma história mizandrie - mizandria → chorobný odpor žien k mužom)

http://misandry55.rssing.com/browser.php?indx=8479958&item=722

Je tu okrem iných hrôz popisovaný príbeh sedemnásobnej vdovy podozrievanej zo zavraždenia svojich manželov. Jej meno je uvedené ako Catherine Csassna. Mená manželov nie sú uvedené, len ich stručná charakteristika, u niektorých povolanie, u iných vek s indíciami, že ich úmrtia ako zdravých mocných chlapov v najlepšom veku nemôžu byť len tak náhodné, a stali sa obeťami „čiernej vdovy“. Malo sa to všetko odohrať vo Vrbovom roku 1880, presnejšie to mal byť rok smrti posledného manžela.

Keďže o niečom takom sa vo Vrbovom nikdy nechyrovalo, priezvisko „Csassna“ je tiež akosi „nevrbovské“, a mená manželov nie sú uvedené, zdalo sa mi, že mohlo dôjsť ku klasickej zámene slovenských lokalít Vrbové – Vrbov – Vrbovce.

Vladimír Bzdušek

A je ten príbeh vôbec pravdivý? Týka sa skutočne Vrbového? Ako sa toho dopátrať? Našťastie je tu stopa, príbeh má uvedený prameň – článok “Much Married.” (Veľakrát vydatá) z novín ”Vermont Phoenix (Brattleboro, Vt.), Aug. 13, 1880, p. 1“. Ďalším šťastím je, že projekty digitalizácie starých publikácií a ich sprístupnenia na internete obsiahli aj tento titul. Výtlačok amerických novín zo dňa 13. augusta 1880 s predmetným článkom je k dispozícii na webovej stránke:

http://chroniclingamerica.loc.gov/lccn/sn98060050/1880-08-13/ed-1/seq-1/

Ale ako a prečo sa takýto článok objavil na titulnej stránke lokálneho týždenníka v malom americkom mestečku Brattleboro? Niekto im to napísal? Niekto z Vrbového? Niekto tam mal rodinu?

Ani v tomto novinovom článku však nie sú uvedené žiadne ďalšie podrobnosti o prípade. Po chvíli uvažovania čo ďalej ma napadlo, že aj vtedy to predsa muselo fungovať presne tak ako dnes. Senzačnú správu jednoducho prebrali z iných novín! Ale odkiaľ? Ak z novín, tak z maďarských, rakúskych, prípadne slovenských blízko zdroja. Najlepšou voľbou sa mi pre začiatok zdali rakúske noviny v nemčine. A to hlavne preto, že sú tiež zdigitalizované na internete, a dajú sa fulltextovo prehľadávať. A kedy? Ak lodná doprava do Ameriky vtedy trvala cca 1-2 týždne plus nejaký ten vlak do prístavu, tak pôvodný článok mohol vyjsť cca mesiac predtým.

Po týždni večerného zadávania kľúčových slov do googlu, prehľadávania desiatok titulov vtedajších novín a so značnou dávkou intuície a šťastia som hľadané našiel! Rakúske noviny Tages-Post zo dňa 9. júla 1880, vydávané v Linci ako orgán Liberálnej strany. Značná časť ich obsahu bola venovaná obchodom na burze a zámorským lodným dodávkam tovaru, čím je vysvetlené, prečo sa takéto noviny dostali aj do amerických prístavov. Skenované stránky novín sú na adrese:

http://anno.onb.ac.at/anno-suche#searchMode=simple&query=csassna&resultMode=list&from=1

(Linzer) Tages-Post 9. Juli 1880

Originální článek v němčině

V rubrike „Správy dňa“ je uvedený článok s názvom „Žena, ktorá pochovala sedem manželov“. V tomto článku sú už uvedené aj mená všetkých siedmich manželov s ďalšími podrobnosťami a dátumami, a tie mená jednoznačne umožňujú zaradenie príbehu do Vrbového. Originálny článok v nemčine je na obrázku. Preklad článku s určitými úpravami znie takto:

Ako bolo hlásené jednými peštianskými novinami z Vrbového, žena menom Katarína CSASSNA odprevadila pred troma dňami (26. júna 1880 – pozn. autora) do hrobu siedmeho manžela. Táto žena má za sebou zaujímavý životný príbeh, ktorý rozpráva veľa prekvapivých podrobností. Spomína presný časový sled všetkých jej manželstiev a ukazuje, že vstúpila do prvého manželstva v sedemnástom roku. Prvým manželom bol čižmársky majster Martin BOSÁK, ktorý potom žil len pätnásť mesiacov a zomrel na suchoty. Jeden rok bola vdovou, potom si ju vzal Ján KUBÍČEK, tiež vdovec, ktorý bol veľmi starý, žili spolu 13 rokov, a potom on zomrel na starobu vo veku práve sto rokov. Za týmto mužom nesmútila ani jeden mesiac, pretože sa okamžite vydala za Martina KRCHNÁKA, ktorý zomrel po štyroch rokoch na vodnatieľku. Za týmto tretím plakala deväť mesiacov, potom sa jej podarilo osviežiť sa mladým mužom menom Juraj NIŽNÁNSKY vo veku 28 rokov. Ale ani toto manželstvo netrvalo dlho, lebo po štyroch rokoch bolo súdené, aby naša hrdinka našla manželstvo nové. Nižnánsky prišiel o život pri nešťastnej náhode. Po pohrebe bola vdovou osem týždňov. Vydala sa za mäsiara Jozefa MARCINKU a strávila s ním šesť rokov. Keď zomrel, vydala sa deväť mesiacov po pohrebe za muža silného ako buk menom Jozef TAMAŠKOVIČ. Bolo to jej šieste manželstvo, a všetci vo Vrbovom verili, že tento človek ju prežije. Ale po krátkych štyroch mesiacoch klesol na šiestom mieste do hrobu. (Ostatné) ženy horko oplakávali hrob (tohto) šiesteho, na ktorom ešte nestihla vyrásť tráva, a už sa hovorilo o manželstve so siedmym, hrnčiarom Jozefom PILÁTOM, čo sa aj stalo. Tento muž bol teraz (26. júna 1880 – pozn. autora) pochovaný herkulovskou ženou, a ona zamýšľa vydať sa ôsmy krát, stále vyžaruje silu a zdravie na ešte aspoň dvanásť mužov.

Tu sa článok končí. Čas však plynul ďalej. Čo tipujete, vydala sa ešte?

Článok v (Linzer) Tages-Post sa odvoláva na originálny článok, ktorý uverejnili „jedny“ peštianske noviny. Podľa úmrtia posledného manžela by mali byť zo dňa okolo 29. júna 1880. Možných titulov novín sú desiatky a čo je horšie, noviny z vtedajšieho Uhorska a z uvedenej doby ešte nie sú kompletne zdigitalizované. V dohľadnej budúcnosti sa to však určite stane, a potom bude azda možné originálny článok nájsť. Tento článok by mohol priniesť odpoveď na poslednú neznámu, ale veľmi podstatnú otázku, kto a hlavne prečo ho napísal, odkiaľ a aké mal podklady. A či to bol niekto z Vrbového.

Všetky ostatné údaje, najmä dátumy, sú overiteľné v matrike r.-k. cirkvi Vrbové. Predovšetkým, článok ako celok viac-menej verne zodpovedá skutočnosti. Nepresnosti v dátumoch a časových intervaloch trvania manželstva a vdovstva nie sú podstatné, skôr svedčia o tom, že autor ich vylovil z pamäti, nevyhľadal ich presne v matrike, nebol to teda asi miestny kňaz. Je možné, že to bol nejaký príbuzný posledného zomrelého, hrnčiara Piláta, ktorému to už nedalo, spravodlivo sa rozčúlil a považoval za potrebné to medializovať. Čo je moc, to je moc, ale sedem pochovaných je už príliš!

Hlavná hrdinka príbehu Katarína Csassna je v matrike písaná ako „Chaszna“. Obdobné priezvisko sa už dnes vo Vrbovom nevyskytuje, ale v dobových indexoch matrík je niekoľko osôb s týmto menom. Podľa matričných zápisov išlo o zámožnejších ľudí. Takisto povolania manželov Kataríny a svedkov pri sobáši hovoria o dobre situovaných osobách. Ide o tradičné, typicky vrbovské priezviská. A tým je asi tiež vysvetliteľný vysoký počet sobášov. Katarína bola jednoznačne dobrá partia.

V tej dobe bolo niekoľko (2 – 3) sobášov pomerne bežných, najmä z dôvodu značnej úmrtnosti rodičiek, a tiež sobášov ovdovených ľudí vo vyššom veku, ktorí sa takto navzájom podporovali v starobe, aby mohli bývať pod jednou strechou. Takisto mladá vdova s malými deťmi nutne potrebovala manžela. Z formálne právneho hľadiska nič nebránilo tomu, aby sa vdovec neoženil znova trebárs na druhý deň po pohrebe. U žien-vdov bola situácia trocha iná, niekedy sa vyžadovalo počkať určitý čas, kým nebolo isté, že nebola tehotná so zomrelým manželom. (Aj keď neexistuje, a nikdy neexistoval právny limit na počet riadne uzavretých manželstiev, predsa len vyšší počet sobášov bol z neformálneho, spoločenského hľadiska akosi nežiadúci, „bilo“ to do očí.) Tiež boli určité nepísané pravidlá ohľadne „držania smútku“ nejakú dobu po smutnej udalosti.

Zaujímavým detailom je dožitý vek Jána Kubíčka, údajne sto rokov. Podľa zápisu úmrtia v matrike sa dožil 101 rokov. Matričný zápis o jeho narodení som však nenašiel. Vtedy nebývalo bežné, aby ľudia vedeli presný rok, či dokonca deň narodenia. Nepotrebovali to. Narodeniny sa neoslavovali, len meno. V prípade úmrtia veľmi starých ľudí sa ich vek pri pohrebe mohol jednoducho „zaokrúhliť“.

A konečne odpoveď na tip – otázku. Životný príbeh Kataríny mal pokračovanie. Vydala sa ešte raz. Posledný ôsmy raz. Tento manžel, murár Anton Skácil, sa od predošlých manželov odlišoval nielen tým, že Katarínu prežil, ale aj tým, že nebol pôvodom z Vrbového, ale pochádzal z Tovačova na Morave. Žeby mu práve to zachránilo život? (Šíriteľ hoaxov by určite tvrdil, že práve on nechcel jesť vynikajúcu hubovú polievku, - špeciálny recept pre čierne vdovy -, ktorá tak náramne chutila jej predchádzajúcim manželom ...). Skutočnosť, zapísaná v matrike však nepripúšťa nijakú inú interpretáciu príbehu, ako prirodzené príčiny úmrtí. V opačnom prípade by sa Katarína stala hrdinkou celkom iných zápisov.

Napriek dobe internetu, googlu a Guinessovej knihy rekordov je problematické získať informácie o podobných prípadoch. Konzultáciami na webových fórach o genealógii som sa dozvedel o prípade najviac päťnásobnej vdovy, takže vrbovská Katarína je možno skutočne rekordérka. Samozrejme, hollywoodské hviezdy sa vydávali aj viackrát, ale obvykle po rozvode...

Katarína sa narodila 23. septembra 1818, zomrela 8. septembra 1892. Ostatné údaje, týkajúce sa jej manželstiev, najmä dátumy, ktoré sa podarilo nájsť a overiť v matrike, sú uvedené v tabuľke. Transkripcia mien je podľa súčasného pravopisu, a v prípade priezvisk sa môže odchyľovať od vtedajšieho matričného zápisu.

Z týchto manželstiev sa narodili aj deti, po tých som však z časových dôvodov podrobnejšie nepátral a uvádzam len tie, ktoré som v rýchlosti narazil: Martin Bosák z. 1. augusta 1842, Mária Bosáková n. 25. januára 1843, Pavol Kubíček n.14. januára 1849, Alžbeta Krchnáková n. 14. novembra 1862, Anna Nižnánska z. 16. novembra1868. Je možné, že dodnes žijú vo Vrbovom ich potomkovia.

Originál článek v PDF >>>

Sedminásobná vdova - náhody či vraždy?